Ustavičný balans

Napísal 

Zo života diabetika: „Keď ľudia počujú slovo diabetes, väčšinou si hneď ako najhroznejšiu vec predstavia, že by si sami museli pichať injekcie. Ale v skutočnosti je najhoršie iné: ten ustavičný balans medzi vysokou a nízkou hladinou cukru. Keď hladina cukru klesne, hrozí kóma, keď ho je priveľa, ničia sa cievy, ktoré zásobujú obličky, oči, srdce.“

Hypoglykémia a hyperglykémia – aké sú ich príznaky a príčiny? Ako zabrániť ich nástupu a čo robiť, keď sa to nepodarí?

MUDr. Jozef Michálek: - Diabetik, ktorý upadne do hypoglykémie, sa ocitne akoby v rozprávke o pyšnej princeznej. Prečo? Všetky bunky v organizme môžu používať ako zdroj svojej energie základné živiny – tuky, bielkoviny, cukry. Ale nervová bunka je tá pyšná princezná, ktorá papá len cukor. A keď sa v dôsledku nadmernej fyzickej záťaže, nedostatočného príjmu potravy či nadmerného množstva inzulínu dynamická rovnováha diabetika „rozšteluje“, môže krvný cukor poklesnúť pod normálnu hladinu. Nervové bunky sú na to citlivé. Stačí krátky čas a začnú zlyhávať v svojej činnosti. Keď sa to stane centrálnym nervovým bunkám v mozgu, u človeka sa zhorší vnímanie. Prejaví sa to tým, že diabetik začne zrazu pomalšie uvažovať. Na to treba upozorniť vyučujúcich v škole, ak majú žiaka s cukrovkou. Rodičia i učitelia by si mali všímať, či také dieťa nedostáva horšie známky pravidelne v istú vyučovaciu hodinu, tretiu alebo štvrtú. Môže to byť signál, že práve vtedy u dieťaťa prebieha hypoglykémia, a tak nedokáže primerane reagovať. Diabetik s hypoglykémiou sa môže správať vyslovene neprimerane. Mali sme pacienta, o ktorom susedia tvrdili, že pravidelne chodieva domov opitý. Mali sme dokonca pacientku, ktorá vždy, keď dostala hypoglykémiu, spievala operné árie, hoci vôbec nebola speváčka. Takže správanie pri opakovaných hypoglykemických stavoch nemusí byť vždy adekvátne. Na tento problém treba zvlášť upozorniť. Teda ak v hypoglykémii zlyháva centrálny nervový systém, zhoršuje sa stav vedomia až do možného bezvedomia. Ak zlyháva časť nervového systému zodpovedná za koordináciu pohybov, môže sa to prejaviť trasením rúk, potácavou chôdzou, neschopnosťou vykonávať presné jemné pohyby alebo až zášklbami končatín.

Hypoglykémia, teda nízka hladina krvného cukru, nastane vtedy, keď človek má veľa inzulínu alebo málo jedla. Hyperglykémia, teda vysoký krvný cukor, nastane vtedy, keď diabetik má buď málo inzulínu, alebo sa príliš dobre najedol. Pacient pociťuje častejšie nutkanie na močenie, viacej pije a može sa objaviť aj acetónový zápach z úst.

Zapôsobiť môže aj tretia premenná – fyzická záťaž. Ak bol diabetik navyknutý každý deň hrať hodinu tenis a teraz si zlomil nohu a šesť týždňov ju bude mať v sadre, musí prispôsobiť prvé dve premenné – inzulín a stravu, aby mu cukor nestúpal. Keďže sa bude menej pohybovať, mal by aj menej jesť. Alebo si zvýšiť dávky inzulínu algoritmom, ktorý mu odporučí lekár. A opačný príklad: ak diabetik nie je zvyknutý športovať a dnes ho čaká náročná túra, môže sa buď viac najesť, alebo si dať nižšiu dávku inzulínu, takže mu krvný cukor v dôsledku vyššej fyzickej námahy neklesne.

Na to, aby pacienti poznali algoritmus, podľa ktorého si majú všetky tri premenné upravovať, majú glukomery. Nimi si hodnotia svoj stav v rôznych životných situáciách. Príklad: príde návšteva a donesie mandle alebo exotické ovocie. Diabetik nevie: zdvihne mu to cukor, alebo nezdvihne? Čo urobí? Vyberie glukomer, zmeria si glykémiu, potom spapá ovocie a hodinu a pol až dve hodiny po zjedení si znovu zmeria glykémiu. Pohlo mu to s cukrom? Fajn, nabudúce bude vedieť, aký má toto ovocie glykemický index, za aký čas ho jeho organizmus vstrebe.

Takisto aj fyzická záťaž. Dvaja ľudia môžu mať rôznu výkonnosť aj rozličné energetické potreby. Ak budú obaja diabetici a budú chcieť vyliezť na Kriváň, mali by si dole pod Kriváňom sadnúť, zmerať si glykémiu a v polovičke trasy to zopakovať. A hore na vrchole takisto. Ak jeden z nich zistí, že má nízku glykémiu, zrejme sa mal pred cestou viac najesť. Ten, ktorý má vysokú glykémiu, mal zas jesť menej. Takto majú pacienti používať glukomery. Nie sú určené nato, aby si nimi zmerali glykémiu len z času na čas, aj to len vtedy, keď sa cítia zle. Diabetik má glukomer na to, aby sa pravidelne kontroloval. Je to ukazovateľ jeho životných potrieb z hľadiska nedostatku alebo nadbytku cukru.

Merania sú však drahé. Ako sa vyhnúť tým zbytočným?

Meranie cukru, teda selfmonitoring, pozostáva z dvoch vecí. Na to myslí len veľmi málo ľudí. Prvá je samotná technicko-mechanická časť, teda meranie krvného cukru. Za ňou však musí nasledovať fáza uvažovania nad výsledkom. Keď je výsledok zlý, treba si položiť jednoduchú otázku: Viem, prečo je zlý? A akonáhle poznám príčinu, musím si položiť ďalšiu otázku: Čo robiť, keď sa bude táto príčina opakovať? Lebo keď viem, že dnes som vyliezol na kopec a mal som tam nízku glykémiu, nabudúce, keď pôjdem na podobnú túru, budem vedieť, že sa pred cestou mám najesť viac. Ak viem, že mám vysoký cukor preto, lebo mi dali nohu do sadry a budem sa šesť týždňov málo pohybovať, tak urobím na šesť týždňov systémové opatrenie: uberiem na strave a pridám na inzulíne.

Je lepšie mať cukor o niečo vyšší, ako je normálna hladina, alebo o niečo nižší?

Ani jedno, ani druhé.

Ako vyzerá dobre vedený denník diabetika?

Diabetológ každému pacientovi povie, ako si má merať cukor a v akých intervaloch. Vysvetlí mu algoritmus sebakontroly. Pacient by si nemal zaznamenávať len hodnoty nameranej glykémie a dávky inzulínu, ktoré si podal, ale do kolónky Poznámka by si mal vždy zapísať, ako sa vtedy cítil, čo zvláštne vtedy robil. Mal by si zaznamenať všetky aktivity, ktoré vybočujú z bežného stereotypu. Lebo keď bude lekár čítať jeho denník a uvidí tam poznámku „angína“, vie, že vysoký krvný cukor mal kvôli akútnemu ochoreniu. Alebo ak si prečíta poznámku „dve hodiny disko-tanca“, bude sa tiež ináč pozerať na glykémiu. Denník je vlastne odrazom životného štýlu pacienta, ktorý sa odzrkadľuje na jeho glykémii.

Ako dlho po záchvate hypoglykémie si môže človek sadnúť za volant alebo vykonávať prácu, kde potrebuje sústredenie?

Závisí to od toho, aká hlboká tá hypoglykémia bola. Lebo existuje aj tzv. ťažká hypoglykémia, ktorá si už vyžaduje asistenciu druhej osoby, podanie cukru alebo niečoho podobného. Pacient po záchvate by si rozhodne nemal najbližšie dve hodiny sadať za volant. Ak šlo o závažnú hypoglykémiu, počas ktorej bol v bezvedomí, predĺžil by som to aj na 24 hodín.

 

   Viac dobrých rád a receptov nájdete v knihe Márie Štefákovej VARÍME DIABETIKOM

   cena: 10 eur, pri zásielke na dobierku poštovné neplatíte

   Objednávky na tel: 0908 069 388 a na Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

   Objednávky v Českej republike: www.pemic.cz

 

 

 

Posledná úprava 26.02.2016
Doc. MUDr. Jozef Michálek

Výrazná osobnosť slovenskej diabetológie, uznávaný odborník, ktorý roky pôsobil v NEDÚ v Ľubochni ako primár detského oddelenia i ako riaditeľ ústavu. Spoluautor bestselleru Diagnóza: Cukrovka.