Zistili mi cukrovku, alebo zopár dôležitých informácií pre diabetika-začiatočníka

Napísal 

Diabetes mellitus patrí medzi rozšírené choroby, nie ste teda s touto diagnózou sami. Dôležité je, že vám cukrovku diagnostikovali včas. Mnoho ľudí o svojom ochorení netuší a dlhodobo zvýšená hladina cukru v krvi im poškodzuje orgány. Cukrovka  je ochorenie, s ktorým nemôžete existovať bez zmeny životného štýlu a bez aktívneho prístupu k liečbe. Naštudujte si o svojej diagnóze čo najviac a pripravte sa na situácie, ktoré môžu nastať. Úspešnosť liečby cukrovky závisí od vás, od podpory vašej rodiny a od dobrej spolupráce s diabetológom. Pre pochopenie toho, čo sa v tele pri cukrovke deje, treba poznať základné fakty.

V laboratóriu sa cukrovka zistí jednoducho: v krvi je vyššia hladina cukru, než by sme mali mať. S jej rozpoznaním v bežnom živote to už ale také jednoduché nie je. Ak človek prehliada varovné signály, môže byť diabetikom dlho bez toho, aby o tom vedel. To však znamená neustále vysokú hladinu glukózy v krvi, ktorá mu postupne poškodzuje orgány, najčastejšie oči, obličky, nervy, srdce a cievy. Skorému odhaleniu ochorenia pomáha skríning, teda pravidelné vyšetrovanie glykémie nalačno u ľudí, ktorí patria do rizikových skupín.

Ktorí to sú? Medzi rizikové faktory patria: cukrovka v rodine (u rodičov či súrodencov) * obezita * vysoký krvný tlak * vek nad 40 rokov * v minulosti zaznamenaná porucha glukózovej tolerancie, napríklad tehotenský diabetes u žien. U ľudí, ktorí majú vyššie riziko diabetu, sa odporúča kontrolovať glykémiu nalačno každý rok. Medzi príznaky ochorenia patria: neustály smäd * nadmerné močenie * celková vyčerpanosť * poruchy ostrosti zraku * pocit brnenia či pálenia v končatinách * opakujúce sa kožné alebo pohlavné infekcie * pomalé hojenie rán * schudnutie bez známej príčiny.

Odhaduje sa, že každý desiaty obyvateľ Európy má diagnostikovaný diabetes a že tento počet do roku 2030 stúpne na 16,6 percent. A že každé dve minúty v Európe umiera jeden človek práve na následky zle liečeného diabetu. Ešte raz zdôrazňujem – na následky ZLE liečeného diabetu. Diabetes ničí cievy, obličky, zapríčiňuje invaliditu, amputácie nôh a slepotu AŽ VTEDY, keď diabetik svoju diagnózu ignoruje, keď stabilizácii hladiny cukru v krvi nevenuje takú pozornosť, akú si vyžaduje. Cieľom liečby je priblížiť sa k normálnym hladinám glykémie. Pacient s dobrými glykémiami má šancu dožiť sa bez zdravotných komplikácií takého istého veku ako ľudia, ktorí cukrovku nemajú.

Na Slovensku má diabetes diagnostikovaný viac ako 350 000 ľudí, ďalších sto tisíc má tzv prediabetický rizikový syndróm. Títo ľudia o svojom ochorení netušia, o to viac sú ohrození neskoršími následkami. Ľudom, ktorým práve diagnostikovali diabetes, môže cukrovka spočiatku pripadať ako nebezpečné ochorenie so zlou prognózou, s mnohými komplikáciami a rizikami – a ochorením, ktoré kladie vysoké nároky na disciplínu a zmenu životného štýlu. Treba sa naučiť princípy stravovania; diabetik by už pri pohľade na jedlo na tanieri mal vedieť, či ide o vhodnú skladbu a množstvo potravín. Mal by prestať fajčiť, obmedziť alkohol, mal by sa primerane hýbať. Na glykémie vplýva veľa faktorov: stres,virózy, oslavy, cestovanie... Spočiatku, krátko po stanovení diagnózy sa diabetici zhrozia, zdá sa im, že odteraz by nemali robiť nič iné, len sa venovať diabetu.

Keď človeku diagnostikujú cukrovku, je normálne, že má obavy, ako bude s touto chorobou ďalej žiť. Obáva sa života pod ustavičnou kontrolou, bojí sa bolesti a vážnych zdravotných problémov. Nič z toho sa však nemusí udiať. So správne liečenou cukrovkou sa dá viesť plnohodnotný život. Skorá diagnostika a včasná, správne zvolená liečba spolu s dodržiavaním zásad životného štýlu, pravidelnou kontrolou hodnôt cukru v krvi a správnou výživou dokáže zabrániť vážnym komplikáciám diabetu, alebo ich významne oddialiť. Diabetes je dlhodobé, chronické ochorenie, ktoré sa dá udržať pod kontrolou vďaka pomoci diabetológov, podpore rodiny, ale najmä vďaka aktívnemu prístupu pacienta k svojmu  životu s cukrovkou. Život s cukrovkou nemusí byť životom na hrane, ak pacient pozná hraničné hodnoty, ktoré je potrebné dodržiavať a zvládne hraničné situácie, ktoré choroba môže priniesť.

Hraničné situácie v živote diabetika

Existuje niekoľko hodnôt, ktoré doslova ohraničujú život diabetika a jeho normálne fungovanie. Iba tie „správne čísla“ mu pomôžu udržať sa na hrane. V živote diabetika je najdôležitejšou normou hladina cukru v krvi, teda glykémia. Hladina krvného cukru sa v priebehu dňa mení u každého človeka. U zdravých ľudí však nikdy neklesne pod 3,3 mmol/l a nalačno nestúpne nad 5,5 mmol/l. Len krátko po jedle je trochu vyššia, ale do dvoch hodín už klesá pod 7,8 mmol/l a dostáva sa do rozmedzia 3,3 - 5,5 mmol/l. Súhra hormónov inzulínu, glukagónu a adrenalínu zaisťuje v tele účinné hospodárenie s glukózou. Umožňuje jej prísun do celého tela, jej dobré spracovanie a využitie a spoľahlivo udržuje hornú i dolnú neprekročiteľnú hranicu glykémie. Pri diabete toto hospodárenie nefunguje.

Diabetes mellitus je porucha, pri ktorej glykémia buď stúpa a vzniká hyperglykémia, alebo klesá až príliš a človek sa dostane do hypoglykémie. Časté vzostupy a pády hladín cukru sú pre diabetikov veľmi nebezpečné. Môžu spôsobiť rôzne akútne aj chronické komplikácie cukrovky. Priveľa cukru v krvi – hyperglykémia postupne poškodzuje cievy a dôležité orgány. Nízka hladina cukru – hypoglykémia môže bez rýchlej pomoci vyústiť do diabetickej kómy, poškodenia mozgu a dokonca aj smrti. Jediné, čo v prípade upadnutia do kómy pomôže, je volať záchranku.

Kolísanie hladín cukru spôsobuje neliečená alebo zle liečená cukrovka. Aj diabetici, ktorí užívajú lieky či inzulín, môžu trpieť výkyvmi krvného cukru. Existuje totiž viacero faktorov, ktoré môžu viesť ku zmenám glykémie. Medzi tie, ktoré diabetik vie ovplyvniť, patrí najmä stravovanie, cvičenie a užívané lieky, vrátane inzulínu. Existujú však aj ďalšie faktory, ktoré diabetik nemôže kontrolovať, medzi ne patrí výskyt iných ochorení, stresová záťaž, či užívanie iných ako diabetických liekov.

Jedlo: + Môže rýchlo ovplyvniť glykémiu, ktorá stúpne
Stres a ochorenie: + Môžu znížiť citlivosť organizmu na inzulín, čo sa zvyčajne prejaví vzostupom glykémie
Fyzická aktivita: – Má tendenciu znižovať glykémiu
Lieky: ± Majú priamy dopad na glykémiu – ich dávkovanie, načasovanie, vzájomné pôsobenie s inými než diabetickými liekmi môže spôsobiť vzostup i pokles glykémie.
Opäť by som chcel zdôrazniť, že pri kontrole výkyvov glykémie je dôležitá dobrá spolupráca pacienta s lekárom.

Slovenská diabetologická spoločnosť odporúča diabetikom cieľové hodnoty glykémií v rozmedzí:
Glykémia nalačno 4,0 - 7,2 mmol/l    
Glykémia po jedle 5,0 - 9,0 mmol/l

Čo je diabetes?

Táto kapitola je síce písaná vedeckejším štýlom, ale vydržte, mnohé vďaka nej o svojej chorobe pochopíte. Diabetes mellitus alebo cukrovka je porucha, pri ktorej  telo nedokáže dobre hospodáriť s glukózou. Glukóza je chemicky jednoduchý cukor, obsahuje ho najmä ovocie, preto sa mu  hovorí aj hroznový cukor. Glukóza je však tiež najdôležitejší a nenahraditeľný zdroj energie pre všetky bunky ľudského tela. Bunky dokážu glukózu rozkladať a získavať z nej energiu. Tá je nutná pre fungovanie všetkých orgánov a pre každú prácu svalov. Krv privádza glukózu do všetkých častí tela. U zdravého človeka je množstvo glukózy v krvi stále, primerané potrebe buniek, ktoré si glukózu z krvi odoberajú.

Glukóza sa do krvi  dostáva dvomi cestami:
a)    z jedla.
Väčšina potravín obsahuje glukózu, hoci nemajú sladkú chuť. Tráviace šťavy v črevách potravu štiepia na jednoduché látky, medzi ktorými je aj čistá glukóza. Uvoľnená  glukóza sa potom z čreva dostáva do krvi. Časť koluje s krvou po celom tele, slúži bunkám ako zdroj energie. Nadbytočná časť sa ukladá do zásob na „horšie časy“. Skladovacím miestom nadbytočnej glukózy je pečeň. Tá glukózu uschováva v úspornej „skladovacej“ podobe, vo forme látky nazývanej glykogén.
b)    z glykogénu zo zásob v pečeni.
Glukóza sa v pečeni iba neskladuje, ale tam aj vzniká novotvorbou z iných typov živín, najmä z aminokyselín a mastných kyselín. Vďaka súhre vstrebávania, ukladania do zásob a spätného uvoľňovania glukózy zo zásob do krvi zabezpečuje, že glykémia je stála a bunky môžu glukózu z krvi odoberať a chemicky ju spaľovať, kedykoľvek potrebujú energiu. Toto dokonalé hospodárenie s glukózou riadi niekoľko hormónov. Tvoria sa v špeciálnych bunkách, ktoré dokážu vyhodnotiť glykémiu. Keď stúpa, hormóny riadia hospodárenie tak, že sa glukóza ukladá do zásob. Keď glykémia klesá, hormóny dávajú pokyn na jej uvoľňovanie späť do krvi. Hospodárenie s glukózou riadi najmä hormón nazývaný inzulín. Tvorí sa v beta-bunkách, ktoré sú roztrúsené v zhlukoch nazývaných Langerhansove ostrovčeky v pankrease.

Inzulín sa v tele tvorí ustavične a plní dve funkcie. Po prvé, dáva pokyn k ukladaniu glukózy do zásob v pečeni. Najviac inzulínu sa teda tvorí v čase, keď glukóza stúpa a je treba ju uložiť a znížiť. Druhou funkciou inzulínu je „odomykanie“ všetkých buniek v tele pre vstup glukózy. Opačnú funkciu majú dva hormóny, ktoré dávajú pokyn k uvoľneniu glukózy zo zásob späť do krvi.
Glukagón je hormón, ktorý sa tvorí v alfa bunkách v pankrease, hneď vedľa buniek vyrábajúcich inzulín.
Adrenalín sa tvorí v nadobličkách, drobných žľazách umiestnených na horných okrajoch oboch obličiek.
Súhra týchto troch hormónov zaisťuje v tele účinné hospodárenie s glukózou. Ako sme už spomenuli, pri diabete toto hospodárenie nefunguje.

Dva najdôležitejšie typy diabetu

Diabetes mellitus 1. typu vzniká preto, že beta-bunky v Langerhansových ostrovčekoch v pankrease prestávajú vyrábať inzulín. Glukóza sa neukladá do zásob a koluje vo veľkom množstve v krvi, glykémia je vysoká a stúpa, aj keď človek neje. Bunky nemôže glukózu z krvi využívať, rozkladať ju a získavať z nej energiu, chýba im k tomu inzulín, ktorý by ich pre glukózu „otvoril“. Jediným liečením, ktoré môže odvrátiť tento hrozivý stav, je celoživotné podávanie inzulínu. Tento typ diabetu je najčastejší u detí a mladých dospelých (až 95 percent prípadov). Ide o autoimunitné ochorenie, poznávacím znamením je vysoká hladina protilátok proti beta-bunkám. Vznik diabetu 1. typu nesúvisí s tým, či je človek obézny alebo štíhly, ani s prísunom cukru v strave.

Diabetes mellitus 2. typu sa vyznačuje dvoma problémami: prvým je relatívny nedostatok inzulínu, druhým problémom je nedostatočný účinok inzulínu. Vlohy k tomuto ochoreniu sa dedia, ale faktory vedúce k vzniku choroby môže človek sám ovplyvniť. Ide o tieto faktory: nadváha a obezita * fajčenie * nedostatok pohybu * nevhodné zloženie stravy * neprimerane veľké porcie jedla * stres * psychické problémy * iné.

K liečbe DM 2 patria tieto opatrenia: 
Strava (diétne opatrenia): racionálna, pestrá a vyvážená strava, ktorú treba upraviť podľa vášho veku, typu práce, náplne voľného času, pohybových zvyklostí, ostatných chorôb aj rodinných stereotypov.
Pohybové a režimové opatrenia: vyberajte si pohybové aktivity, ktoré sú vhodné vzhľadom na váš celkový zdravotný stav a zdatnosť. Šport by vás mal baviť, inak pri ňom dlho nevydržíte. Vo všeobecnosti sa diabetikom odporúčajú cvičenia, ktoré zaťažujú veľké svalové skupiny a prevláda v nich vytrvalostná (aeróbna) športová aktivita. Jej časové rozmedzie by mohlo trvať 30 až 60 minút, plus 5 až 10 minút na rozcvičenie. Pohyb zaraďte do programu najmenej 3-krát do týždňa, v ideálnom prípade denne.
Lieky (medikácie, terapie): podľa súčasných odporúčaní odborných spoločností treba začať s liečbou metmorfínom hneď pri zistení cukrovky 2. typu. Dnes existuje mnoho skupín liekov na diabetes 2. typu, ktoré je možné rôzne kombinovať. Nenahraditeľným variantom liečby sú rôzne druhy inzulínu, ktoré sa aplikujú raz, dvakrát či niekoľkokrát denne.

Dôležité rady pre diabetika-začiatočníka

Začnite plánovať. Pravidelné jedlo, cvičenie a spánok by sa mali stať pevnou súčasťou vášho dňa, pričom každá zo zmienených aktivít by mala mať vyhradený svoj čas.
Buďte aktivni. Pri cukrovke je nutný pravidelný pohyb, snažte sa preto chodiť pešo, plávajte, jazdite na bicykli a podobne.
Relaxujte. Odpočinutý organizmus dokázateľne funguje lepšie.
Nepreťažujte sa. Vyhnite sa aktivitám, pri ktorých si siahnete až na dno, ako v práci, tak i v športe.
Neprejedajte sa. Obezita priebeh cukrovky výrazne komplikuje. Ak máte cukrovku a obezitu v rodine, dbajte na to, aby sa aj vaši blízki zdravo stravovali, obmedzíte tým riziko, že v budúcnosti dostanú cukrovku.
Netrápte sa. Nedávajte si za vinu vznik svojej choroby. Naopak, zamerajte sa na zdravší životný štýl, ktorým môžete svoje zdravotné výsledky zlepšiť. Ak vás však vaša situácia trápi, alebo trpíte pocitmi úzkosti, radšej to preberte s psychológom. Pre kompenzáciu diabetu je veľmi dôležitým faktorom aj dobrý psychický stav.
Choďte pravidelne na kontroly k lekárovi. Pravidelný selfmonitoring  a spolupráca s diabetológom je najlepší spôsob, akým dostanete diabetes pod kontrolu.

Selfmonitoring, alebo ako sa nedostať na hranu

Aby bola liečba diabetu úspešná a človek nemusel žiť na hrane s každodennými obavami o svoje zdravie, je nutné pravidelne monitorovať hladinu glukózy v krvi. Pacient si pomocou glukomera stanovuje hladiny cukru nalačno a po jedle v priebehu dňa a noci. V širšom slova zmysle je selfmonitoring aj kontrolovanie glykozúrie (stanovovanie cukru v moči), ketonúrie (stanovovanie ketolátok v moči), prípadne meranie a sledovanie telesnej hmotnosti a krvného tlaku. Množstvo klinických štúdií dokázalo, že intenzívna a dôsledná kontrola hladiny glykémie prináša úspešnejšiu liečbu cukrovky, zlepšenie kvality života diabetikov a podstatné zníženie výskytu komplikácií cukrovky, alebo aspoň spomalenie rozvoja ochorenia. Skúsenosti z diabetologických ambulancií ukazujú, že ak diabetik pozná svoju aktuálnu glykémiu, pomáha mu to dodržiavať diétne opatrenia a zásady životosprávy. Pacient môže aktívne ovplyvňovať svoje glykémie v bežnom živote, ale aj počas „zvláštnych“ situácií, ako sú ochorenia spojené s teplotami či hnačkami, pri hyperglykémii aj hypoglykémii. Vďaka selfmonitoringu sa dokáže prispôsobiť aj výrazným zmenám denného režimu, ako sú cestovanie, dovolenky, sviatky, vyššia alebo neobvyklá fyzická aktivita. Početnosť a načasovanie kontrol glykémií je individuálne.

Nestačí však svoje hodnoty len zaznamenávať a zhromažďovať. Pacient vybavený glukomerom by mal vedieť tieto dáta aj správne vyhodnotiť. Ak si nameral vysokú alebo nízku glykémiu, mal by ich vedieť dať do súvisu s tým, či jedol veľa alebo málo, či sa hýbal dostatočne alebo nie, či si má upraviť dávku inzulínu alebo liekov, prípadne si ku glykémii zapísať poznámku a pri najbližšej kontrole ju prediskutovať s diabetológom.

Samozrejme, aby pacient dokázal úspešne robiť selfmonitoring, musí úzko spolupracovať so svojím lekárom. Nutná je kvalitná edukácia aj technická inštruktáž, ktorá sa robí v diabetologických ambulanciách. Pacient musí vedieť, ako pri selfmonitoringu postupovať a ako s nameranými výsledkami narábať pri jeho bežnom dennom fungovaní. Pravidelné kontrolovanie glykémií pomáha aj diabetológovi, vie na ich základe lepšie rozhodnúť o úpravách liečebného režimu a takzvane "ušiť pacientovi liečbu na mieru". Vzniká taký dobrý začarovaný kruh: dobré výsledky glykémií motivujú pacienta, aby dodržiaval zásady správneho životného štýlu, a to vedie opäť k dobrým glykémiám. Len menšina pacientov však selfmonitoring zvláda takto predpisovo. Dôvodom nie je len neochota a neznalosť pacientov, ale aj nepohodlie pri odbere vzorky krvi a manipulácii s glukomerom. Výrobcovia sa dnes už snažia dosiahnuť nielen čo najvyššiu presnosť merania, ale aj čo najvyšší komfort pacienta. Diabetici majú k dispozícii mnoho kvalitných glukomerov, každý so špecifickými testovacími prúžkami.

Aj selfmonitoring má svoje limity. Pacient si napríklad kontroluje glykémiu v rovnakých denných dobách, no práve kvôli tomu mu môžu uniknúť problematické časové úseky. Selfmonitoring sa nedá robiť v niektorých typoch zamestnaní, počas športovania, ani v spánku. Metóda samokontroly nie je vhodná ani pre nespolupracujúcich pacientov, starých ľudí, ani pre ľudí s duševnými ochoreniami a mentálnym postihnutím.

Lekári sa veľmi často stretávajú v ambulanciách aj s prikrášľovaním výsledkov selfmonitoringu. Pacienti si napríklad odmerajú hladiny glukózy tesne pred kontrolou, keď predtým krátkodobo dodržiavali diétne a režimové opatrenia. Výsledky selfmonitoringu potom nesedia s hodnotami glykovaného hemoglobínu. Tie odhalia vysoké glykémie v sledovanom období, hoci aktuálna hladina cukru je v poriadku. Našťastie takýchto nezodpovedných pacientov je menšina.

© Doc. MUDr. Emil Martinka, PhD. a agentúra Accelerate, záznam prednášky z projektu Žijeme na hrane, viac o akciách a termínoch nájdete tu: Život na hrane a Dia dni v lekárňach

Posledná úprava 03.11.2017
Doc. MUDr. Emil Martinka, PhD.

Doc. MUDr. Emil Martinka, PhD., predseda Slovenskej diabetologickej spoločnosti a primár Národného diabetologického centra v Národnom endokrinologickom a diabetologickom ústave v Ľubochni