Nepriateľ zvaný viróza

Napísal 

Zo života diabetika: „Mal som črevnú chrípku. Tri dni som len ležal, neudržal som v sebe ani vodu, nemohol som nič jesť. Ako som mal udržať glykémiu? Koľko inzulínu som si mal pichať?“

Prečo je pre diabetika takou hrozbou bakteriálna alebo vírusová infekcia?

Povedzme si to takto: u ľudí, ktorí už majú chronické cievne komplikácie, sú niektoré orgány v horšej miere zásobované krvou. Horšie je teda aj zásobovanie kyslíkom. Potom sú tkanivá náchylnejšie na poškodenie v prípade napadnutia organizmu vírusom alebo baktériou. Najčastejšie to býva na koncových častiach tela, predovšetkým na nohách, lebo ruky si každý človek v prípade, ak mu je zima, hneď strčí do vrecka. Ale nohy dostávajú zabrať. A nedokrvenie v kombinácii so zlou krvnou reguláciou spôsobí, že infekcia má priam ideálne podmienky na rozvoj, lebo sa nestretáva s prirodzenou prvotnou obranyschopnosťou organizmu, ktorá by ju mala zlikvidovať ešte v zárodku. Preto sú infekcie často chronické a veľmi tvrdošijne odolávajú aj razantnej antibiotickej liečbe. A preto niekedy môžu viesť až k amputáciám, lebo infekcia pomerne ľahko prejde cez mäkké časti končatín na kosť a tú v rámci osteomyelitídy tak výrazne poškodí, že neostane nič iné, len končatinu amputovať.

Ako má diabetik postupovať v prípade chrípky, angíny, vysokých horúčok?

Vírusové infekty najčastejšie postihujú práve dýchací systém. A znovu situáciu komplikuje horšie prekrvenie, znovu sa infekcie môžu dlhodobo udržať v mieste najmenšieho odporu. Ale najvážnejší problém, ktorý spôsobujú akútne infekčné ochorenia, súvisí s dodržiavaním životosprávy takéhoto pacienta. Keďže chrípka alebo angína ho pripútali na lôžko, je imobilný, má zmenenú chuť do jedla alebo v horúčkach neprijíma žiadnu stravu. V období akútneho ochorenia neexistuje iné riešenie, len častý monitoring hladiny krvného cukru. Nedá sa poskytnúť žiaden iný návod, treba si len často zisťovať glykémiu a podľa toho upraviť liečbu diabetu dopichovaním malých dávok inzulínu. Pri ťažších stavoch by som odporúčal, aby pacient šiel do nemocnice, kde bude dostávať výživu s inzulínom priamo do žily.

Takže čo má robiť diabetik s diagnózou bežnej chrípky? Po prvé, v žiadnom prípade chrípku neprechodiť, ako sa u nás často stáva. Po druhé, akútne obdobie akejkoľvek infekčnej choroby je vždy dôvodom na frekventovanejšie sledovanie glykémie. Aj keď bol pacient pred chorobou dobre kompenzovaný, ochorenie ho môže za krátky čas „rozhádzať“. Na zmeny krvného cukru musí reagovať promptne, pretože ak by to zanedbal, mohla by sa u neho rozvinúť dlhodobá dekompenzácia cukrovky. Aj keď väčšina diabetikov prekoná vírusové ochorenie takmer rovnako ako ľudia, ktorí cukrovku nemajú, nie je to dôvod si povedať, že za tri dni sa všetko pominie. Pretože to nemusí prebehnúť len tak ľahko. Veď práve viróza stála v mnohých prípadoch na začiatku tohto ochorenia.

Ako to, že vírusové ochorenie dokáže „spustiť“ cukrovku? O aký mechanizmus ide?

Aj keď pravdepodobne nejde o priamy efekt, vírus teda nepoškodzuje beta-bunky pankreasu priamo, ale spustí imunitnú reakciu, ktorá vytvára protilátky proti beta-bunkám. Povedal by som, že vírus si z imunity urobí nájomného vraha. Tú bunku nevraždí on, ale protilátky, ktorých tvorbu vírus stimuluje. Problém tkvie v tom, že nemôžeme u každého človeka pri každej nádche stanovovať množstvo protilátok. Ak by sme to vedeli, ak by sme mali ukazovatele, ktoré by nám hneď signalizovali, že sa spustila tvorba protilátok, dokázali by sme predísť cukrovke, pretože by sme pacientovi nasadili lieky, ktoré by posilnili jeho imunitu a zabránili tak protilátkam, aby ničili beta-bunky. To zatiaľ, žiaľ, nevieme. Diagnostikujeme pacientov, až keď už majú beta-bunky poškodené, až keď majú nedostatok inzulínu a rozbieha sa u nich celý metabolický syndróm cukrovky: časté močenie, časté pitie, cukor v moči.

Znamená to, že ak má niekto v rodine genetickú záťaž cukrovky, mal by sa chrániť pred prechladnutím, chrípkou, angínami? Dá sa to tak povedať?

Viete, nežijeme v skleníku. I keď k základným zásadám zdravého života patrí aj otužovanie, nedokážeme sa vždy ochrániť pred infekciou. Infekt môže prebehnúť i skryte. Pacient má len slabé príznaky chrípky a trvajú krátko, dva dni má pocit akoby zlámaného celého tela, ani nemusí mať vysoké teploty a tvorba protilátok sa už rozbehla. Dokonca nemusí ísť ani o priame poškodenie beta-buniek pankreasu, ale vzniká tzv. autoimúnna inzulitída, autoimúnny zápal Langerhansových ostrovčekov v pankrease. Zatiaľ je to veľké tajomstvo. Lebo niečo iné je kašeľ a niečo iné je tvorba protilátok, nedá sa medzi ne dať znamienko rovnosti.

Mimochodom, aj zápaly ústnej dutiny, bolesti ďasien a problémy so žuvaním môžu spôsobiť rozkolísané glykémie. Takže okrem kvalitnej zubnej pasty s fluórom a dentálnej vody na vypláchnutie úst sa naučte používať aj dentálnu niť a čistiť si jazyk. Návšteva u zubára a akýkoľvek zákrok v ústnej dutine je dôvodom na zmenu dávky inzulínu a množstva skonzumovaného jedla. Treba brať do úvahy, že býva spojená s príkazom: A teraz dve alebo tri hodiny nejedzte. Zákrok u zubára teda musí zapadnúť do inzulínového režimu, a keď sa to nepodarí – lebo po extrakcii zuba sa potrava naozaj horšie konzumuje – o to pozornejšie si treba uvedomiť, koľko som toho zjedol, a či si musím meniť dávku inzulínu, alebo nie. 

   Viac dobrých rád a receptov nájdete v knihe Márie Štefákovej VARÍME DIABETIKOM

   cena: 10 eur, pri zásielke na dobierku poštovné neplatíte

   Objednávky na tel: 0908 069 388 a na Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

   Objednávky v Českej republike: www.pemic.cz

 

 

 

Posledná úprava 26.02.2016
Doc. MUDr. Jozef Michálek

Výrazná osobnosť slovenskej diabetológie, uznávaný odborník, ktorý roky pôsobil v NEDÚ v Ľubochni ako primár detského oddelenia i ako riaditeľ ústavu. Spoluautor bestselleru Diagnóza: Cukrovka.